Je dobre známe, že spánok je základnou súčasťou života zvierat a v skutočnosti sa ukázalo, že za určitých podmienok je nedostatok spánku smrteľný. Čo však ešte nie je objasnené, je dôvod, prečo niektoré zvieratá spia viac ako ostatné. V prípade veľrýb sú súčasťou skupiny cicavcov, ktoré čelia neobvyklému a extrémnemu prostrediu, v ktorom musia byť schopní zaspať, pretože celý život strávia vo vode, takže keď spia, mali by sa vyhnúť utopeniu. Na rozdiel od iných cicavcov majú veľryby jednostranný spánok, to znamená, že iba jedna z ich hemisfér spadá do spánkových procesov.
Pokračujte v čítaní tohto článku na Better-Pets.net a dozviete sa fascinujúce podrobnosti o ako veľryby spia, najväčšie zvieratá, ktoré v súčasnosti obývajú Zem.
Ako veľryby dýchajú?
Aby sme pochopili, ako veľryby spia bez utopenia, musíme najskôr vedieť, ako tieto zvieratá dýchajú. Ako sme povedali, veľryby patria do skupiny vodných cicavcov, čo znamená, že presne veľryby majú pľúca.
Veľryby musia dýchať, aby vyplávali na povrch a zbierali vzduch cez otvor v hornej časti hlavy, dieru. Pľúcny systém veľryby však nie je spojený s jej ústami, takže veľryby nemôžu dýchať ústami. To im uľahčuje jesť bez toho, aby im do pľúc prúdila voda.
Ak sa chcete dozvedieť viac o týchto neuveriteľných zvieratách, odporúčame vám prečítať si tento ďalší článok o vlastnostiach veľrýb na stránkach Better-Pets.net.
Ako spia veľryby bez utopenia?
Veľryby, podobne ako delfíny a iné vodné cicavce, môžu odpočívať, a to buď vo zvislej alebo vodorovnej polohe, a mnohokrát nechali sa vznášať alebo spia s partnerom a plávajú pomaly. Na druhej strane znižujú počet dychov počas spánku.
Zatiaľ čo ostatné cicavce žijú v suchozemskom prostredí, ktoré im umožňuje odpočívať takmer kdekoľvek, veľryby ani iné morské cicavce (veľryby) to nemajú tak jednoduché, pokiaľ ide o spánok a odpočinok, pretože čelia trom ťažkostiam:
Vydajte sa na povrch dýchať
Ako však veľryby dýchajú, keď spia? Veľryby, rovnako ako ostatné veľryby, majú pľúca, takže sa musia dostať na povrch dýchať, čo znemožňuje obojstranný hlboký spánok, to znamená oboch hemisfér ako ostatné cicavce. Preto sa rozhodnú striedať spánok medzi oboma mozgovými hemisférami.
Kým spia (ako pri potápaní), otvory na dýchanie, to znamená, že spiracle, ktoré sú umiestnené na temene hlavy, aby uľahčili dýchanie a ktoré sú priamo spojené s ich pľúcami, sú počas spánku zatvorené, zabránenie vstupu vody do dýchacích ciest.
Udržujte telesnú teplotu
Veľryby žijú vo vodnom prostredí, ktoré je tepelne ohrozené. Nepretržitý kontakt s vodou predpokladá veľkú stratu telesnej teploty konvekciou, to znamená prenosom tepla medzi oblasťami s rôznymi teplotami. Preto vyžadujú sériu anatomické aj fyziologické úpravy na udržanie vašej telesnej teploty, čo sa prekladá ako zvýšenie svalovej aktivity a úprava arteriálneho obehu s cieľom zahriať telo. Na druhej strane dochádza k zvýšeniu produkcie norepinefrínu, mozgového hormónu, ktorý spôsobuje zvýšenie vášho metabolizmu a zvýšenie teploty.
Bdieť pred predátormi
Túto vlastnosť predstavuje kuriózne správanie, ktoré okrem veľrýb majú aj iné druhy veľrýb a je nechajte jedno z očí otvorené. Slúži to na udržanie prehľadu o životnom prostredí, ako aj na zachovanie bdelosti a ochranu pred predátormi alebo konšpecifikami (tj. Jedincami rovnakého druhu).
Teraz, keď viete, že veľryby spia tak málo, možno vás bude zaujímať poznať týchto ďalších 12 zvierat, ktoré nespia.
Snívajú veľryby, keď spia?
Je dokázané, že veľryby majú špecifický spôsob spánku, nazývaný jeho skratkou v angličtine USWS („Unihemispheric slow wave sleep“ alebo v španielčine „Sleep unihemispheric slow wave“), pomocou ktorého udržujú pomalé vlny v jednej zo svojich hemisfér, zatiaľ čo druhá hemisféra udržiava nižšiu aktivitu, nízke napätie. To znamená, že polovica mozgu zostane bdelá uistite sa, že dýchate a dávate si pozor na akékoľvek nebezpečenstvo vo svojom okolí, zatiaľ čo druhá polovica mozgu spí.
Podľa niektorých výskumov, keď veľryby spia, nemajú fázu REM (spánková fáza charakterizovaná rýchlymi pohybmi očí, uvoľnenými svalmi a je obdobím, kedy sa objavujú sny) ako suchozemské cicavce a iné zvieratá, napríklad vtáky. Iní vedci však prostredníctvom svojich štúdií tvrdia, že veľryby áno, môžu mať túto fázu, a v skutočnosti, až do snívania. Rozdiel oproti iným cicavcom, ktoré majú fázu REM, je ten, že to robia veľmi krátko, asi 12 minút, ako keby išlo o malý šlofík. Vďaka tejto stratégii sa veľryby udržujú v neustálom pohybe. Na druhej strane napríklad teľatá (mláďatá veľrýb) môžu pri plávaní odpočívať vedľa matiek a poháňať ich vlnami, ktoré vo vode produkujú.
Veľryby teda môžu spať a podľa určitých štúdií aj snívať. Nerobia to však ako my ľudia alebo iné cicavce, ale oni trochu si zdriemnuť čo im umožňuje odpočívať a zároveň si byť vedomí svojho prostredia a potenciálnych nebezpečenstiev.
Ako spia ostatné ryby?
Teraz, keď viete, ako veľryby spia, môžu vás zaujímať aj tieto ďalšie články, v ktorých vysvetľujeme, ako spia iné vodné živočíchy:
- Ako delfíny spia?
- Ako ryby spia?
- Ako spia žraloky?
Ak si chcete prečítať viac článkov podobných Ako veľryby spia?, odporúčame vám vstúpiť do našej sekcie Kuriozity vo svete zvierat.
Bibliografia- Gray, R. W. (1927). Spánok veľrýb. Nature, 119, 636-637.
- Lyamin, O. I., Manger, P. R., Ridgway, S. H., Mukhametov, L. M. & Siegel, J. M. (2008). Veľrybí spánok: neobvyklá forma spánku cicavcov. Neuroscience & Biobehavioral Reviews, 32, 1451-1484.
- Toledo, V. & Ross, A. (2004). Unihemisférický sen o delfínoch. TecnoVet, 10, strana 3.
